Príbeh našej Brand Amabasádorky Zuzky časť 2.
1. trimester tehotenstva
Najskôr by som začala tým, že pre mňa je toto tehotenstvo taký malý zázrak. Už dávno som túžila po druhom bábätku, len nie vždy všetko výjde tak ako má. Teraz sme to s manželom vôbec neplánovali a bum, zrazu mi vyšli dve čiarky na tehotenskom teste. Ako sa hovorí: " človek mieni, Pán Boh mení ". Všetko, čo sa mi v živote deje, beriem, že to tak má byť a práve v tej chvíli.
Ako som už vo svojom životnom príbehu spomínala, tak mám za sebou dva potraty. Je to niečo tak bolestivé, že popísať sa tá bolesť nedá. Ten pocit pochopia iba ženy, ktoré si tým samé prešli. A je úplne jedno, či žena prišla o bábätko v takom alebo v inom tyždni. Trvá to nejaký čas, kým sa z toho žena psychicky dostane. Preto je pre mňa toto tehotenstvo jeden krásny zázrak a som veľmi štastná, že to dobre dopadlo.
A aké som mala začiatky tehotenstva?
Začiatky boli veľmi ťažké v tom, že kým som nemala úplne potvrdené, že bábätko je v poriadku, tak som bola v takom neistom očakávaní, či všetko dobre dopadne. Snažila som sa nestresovať a brať to tak, že bude, ako má byť. No určite boli obavy, preto sme to s manželom nikomu nepovedali, kým som nedostala tehotenskú knižku. Synčekovi sme to povedali, aby mi viac pomáhal a chápal prečo mi je stále zle. Ale vedel, že to nemá nikomu hovoriť. Bol úžasný a tajomstvo si nechal pre seba, iba mojej mamke mohol povedať naše tajomstvo, tak sa veľmi tešil. Ja som čakala na potvrdzujúci ultrazvuk. Až keď mi doktorka povedala na ultrazvuku, že plod už vidno a bábätku bije srdiečko, vedela som, že je to v poriadku a mohli sme sa naplno tešiť a povedať to najbližším.
A ako som prežívala 1. trimester?
Bolo to celkom náročné, keďže som chodila do práce a každý deň mi bývalo zle. Mne bolo veľmi zle aj bez nosenia rúška, ale v práci som rúško musela mať a to bolo hrozné. Stále mi bolo na vracanie, ale našťastie sa nič nedialo. V práci som nemusela utekať na záchod, iba párkrát doma, ale nevoľnosť bola taká, že žalúdok na vode od rána do večera. Vôbec mi nechutilo jedlo, čiže jesť som síce jedla, ale s nechuťou. K nevoľnosti sa pridala aj bolesť krížov. Od začiatku tehotenstva ma sekalo v krížoch, hlavne pri zohýbaní a zlej polohe. Dosť dlhý čas mi nerobila dobre obyčajná voda a dosť málo som pila, lebo som nechcela veľa sladených vôd piť. Takže migrény som mala veľmi často. Tiež som veľmi vnímala vône, pachy a voňavky som musela úplne vynechať. V takom stave chodiť do práce, ešte kde som sa stresu veľmi nevyhla, nebolo vôbec jednoduché. Hlavne keď na mňa prišla neskutočná únava, vždy po práci som si ľahla a spala a niekedy až do rána. Pri synčekovi to nebolo jednoduché oddychovať, ale snažila som sa najviac, ako sa dalo. Ale mimo manžela mi veľmi pomohla moja mamka. Starala sa o mňa a aj o synčeka, keď mne bolo najhoršie, za čo som jej veľmi vďačná. Nakoniec prišlo vykúpenie a skončila som na pn-ke. Gynekologičke som povedala, že mi býva stále veľmi zle, rúško a stres mi nerobí dobre a že to už v práci nezvládam. A keďže mám rôzne diagnózy a za sebou aj potraty, nebol problém, aby som bola radšej doma. Určite pre mňa a aj pre bábatko to bolo najlepšie riešenie.
2. trimester je tiež veľmi zaujímavý, ale o ňom vám napíšem nabudúce. Pre mňa je celkovo toto tehotenstvo úplne iné, oproti tomu, aké som mala pri synčekovi. Pri synčekovi mi nebývalo tak zle, čiže veľa vecí vnímam a prežívam inak. No každá žena má rôzne tehotenstvo,niektoré ženy ani nevedia, že sú tehotné a majú pohodové tehotenstvo, čo prajem každej žene.
A ako je to u vás? Ako vy prežívate vaše tehotenstvo? Ako sa cítite?
Vaša Zuzka
